![USA 2003 [sk]](https://substackcdn.com/image/fetch/$s_!b4Q6!,w_80,h_80,c_fill,f_webp,q_auto:good,fl_progressive:steep,g_auto/https%3A%2F%2Fbucketeer-e05bbc84-baa3-437e-9518-adb32be77984.s3.amazonaws.com%2Fpublic%2Fimages%2Fe334e395-fdc6-475f-8d2e-54ffd12ade76_1280x1280.png)
4. augusta
Pondelok
XLIII Bicykel "Made in Rozsypsa"
Raz som na tom bicykli spadol, keď som brzdil... na schodoch a kolesá sa mierne zdeformovali. Potom som trošku rýchlejšie prešiel cez pár obrubníkov a zdeformovali sa o čosi viac. A teraz príde zlatý klinec p̶r̶o̶g̶r̶a̶m̶u̶ do rakvy bicykla: pred asi dvoma týždňami som prudšie pribrzdil, zadné koleso to vyhodilo do vzduchu a ako sa vrátilo na zem, tak z kolesa sa spravila taká osmička, že sa vykrivuje snáď šesť centimetrov do každej strany.
Janči mi povedal, že sa to pokúsi vycentrovať kombinačkami.
XLIV Upratovanie
Moje upratovanie vyzerá asi takto: ráno prídem do práce a dám si prať svoje veci tak raz za týždeň (inak práčku tu majú otrasnú a najpopulárnejší prací prášok je tu Tide s presne takým istým obalom ako u nás). Potom povysávam šesť kobercov na prízemí. Vysávače, ako som sa nedávno rozčuľoval, tu majú katastrofálne, naša stará socialistická ETA vysávala lepšie. Majú tu dva Sharky z teleshoppingu (niečo ako Dirt Devil), ktoré majú príkon 900 wattov (a to ešte považujú za feature!) a sú neamericky prťavé. Časť energie pritom používajú na rotovanie odpadovej (prachovej) nádoby. Asi lebo to vyzerá cool (videl som aj bezvreckové vysávače, kde sa nič netočilo). Ďalšie, tradičnejšie, vysávače (stále však s motorom vpredu) rovnako stoja za prd makový, ale aspoň vysajú normálne koberce. Na trošku hlbšie s hustým vlasom sa ani tie nechytajú. Napriek tomu, že nesajú kvalitne, sú dosť hlučné a ešte majú vstavané také zvláštne kefy a gumy, ktorými masírujú koberec. Ono to pri troche nepozornosti takej experimentujúcej mentalite (ako som bezosporu ja) dokáže aj prsty zlámať, ale keď to príde na trošku hlbší koberec tak to špinu zakope ešte viac dovnútra a nejde nič poriadne vysať.
Potom tu majú aj jeden vysávač európskeho typu (rozumej: mašina s rúrou) Hoover. To je tuším britská značka a ak sa nepletiem, hoover v britskej angličtine aj značí vysávač, podobne ako v češtine sa povie luxovat. Tu sa to pre zmenu povie vacuum cleaner, ale zase papierové vreckovky sa tu nevolajú tissues ako v Británii, lež kleenex, tiež podľa hlavnej značky. Ten Hoover vysáva celkom dobre ale stále trpí nízkym príkonom (a teda slabým ťahom) a takisto je dosť hlučný.
No a potom je tu jedno fakt delo. Ono to má kvalitný ťah, je to zo všetkých vysávačov najstaršie a aj to veľmi dobre vymasíruje špinu z koberca (pri hlbokých kobercoch to snáď môže súťažiť aj s low-end európskymi vysávačmi :). S tým rád vysávam až na pár vecí:
je to staré, takže každú chvíľu to odíde a motor začne zapáchať ako spálená očná rohovka (kto nebol na laserovej operácii očí, nevie :-)
nejde tomu vymeniť vrecko (zips je zaseknutý, ale vrecko je našťastie relatívne prázdne)
a tretia a najväčšia nevýhoda je: ak som hovoril o predchádzajúcich vysávačoch, že sú dooosť hlučné (viac ako naša ETA), tak toto je helikoptéra, Ferrari 2003GA, sovietsky tank, Concorde pri štarte a čojaviemčoeštevšetkomožné dokopy. Z toho ide človek ohluchnúť, to je snáď 120 – 130 decibelov. Taký hukot z domáceho spotrebiča som ešte nepočul, tak nehučalo ani lietadlo, keď sme štartovali. A keď sa to pokazilo, tak to ešte začalo aj pišťať (pre technickejších: vydávať nápadne vysokofrekvenčné zvuky).
Inak všetky tie tunajšie vysávače majú nenormálne krátku šnúru, asi tak 2,5 metra, ledva sa s tým dá povysávať jedna menšia izba.
No a doma máme úplne seriózne vážne originál Dirt Devil (preboha, nekupujte si ho!) ktorý kombinuje 2 features amerických vysávačov:
nesmierne hlučný
nesmierne nevýkonný
Navyše je obrovský a strašne nepraktický. No čo už, teleshopping.
Ale šup-šup naspäť k mojej daily routine. Takže ráno povysávam 6 kobercov dole v takej kvázi-predsieni, resp. mini vstupnej hale, čo mi trvá s delom asi tak 10 minút (lebo ho musím trikrát prepínať zo zástrčky do zástrčky, alebo 15 minút s tým Hooverom (lebo každý koberec musím prejsť tak päťkrát aby vyzeral aspoň ako-tak povysávaný). Potom poumývam spodné hajzle a kúpeľne. Po kúpeľniach pomopujem alebo pozametám dlážku.
Následne sa presuniem do Conference Room, kde poutieram stoly, záhradné stolíky, stolné dosky a konferenčné stolíky a stoličky. Keďže ráno sa tam podáva continental breakfast pre hostí, tak si popritom zajem aj z nejakých tých donutov, donettes (mini-donuty) a donut holes (to sú zase diery vykrojené z donutov). Vidíš, akí sú šikovní marketéri tí Američania. Niežeby vysmažili a predávali šišky; oni z tých šišiek vykroja stred, nazvú ich donuty, predajú ich drahšie ako šišky (hoci obsahujú menej cesta) a potom ešte drahšie (per kilo) predajú aj tie vykrojence (ako donut holes). Inak ak by ma chcel niekto obviňovať z vyžieractva, sám by som sa ich ani nedotkol; viackrát ma ponúkala Cindy aj Nancy (šéfová), než som sa osmelil brať si aj sám.
Potom poumývam sklo na vstupnej bráne a niekedy aj okná v tej kvázipredsieni a parapetné dosky a niekedy aj balkónové dvere v Continental breakfast room. Nato si dám džús zo starého socialistického odporne-mliečnobarového juicemakera, no a potom pofoldujem nejakú tú laundry (zase dávam na frak tomu slovenčynovi: poskladám p̶o̶s̶t̶e̶ľ̶n̶é̶ ̶p̶r̶á̶d̶l̶o̶ posteľnú bielizeň a uteráky).
Niekedy pomedzi to popolievam kvietky a, samozrejme, vec prenesmierne to dôležitá: popozerám všetok trash, či netreba vymeniť nejaké tie trash bags, čiže som tým, kým som odjakživa aj túžil byť – smetiarom. Ale bohužiaľ nie takým cool, čo sa vyváža na služobnom Mercedese osem hodín denne.
V odpade často človek nájde klenoty, hotové perly. Priemerne dva razy do týždňa nedojedenú pizzu krásne zabalenú v škatuli (niekedy sú z nej zjedené len 1, 2 či 3 slices), čakajúcu už len na mikrovlnku a môj hladný žalúdok.
Potom okolo ôsmej idem do pool area (také minikúpalisko):
Túto robotu mi teda nemali dať robiť, lebo to vám vezmem takú dlhokáááánsku hadicu a začnem s ňou všade naokolo striekať. Po stenách, po dlážke a aj len tak do vzduchu. Výsledkom môjho bohapustého bavkania sa má akože byť čisté kúpalisko. Väčšinou je to však len účet za vodu, pri ktorom si šéf vytrhá aj posledné zvyšujúce vlasy na svojej hlave. Následne tam povystieram dáždniky, povytieram stoličky a ležadlá (mimochodom, mokré largely od mojej rannej bohumilej sprchovacej aktivity), no a potom donesiem čisté pool towels a povynášam trash z troch trashcans, ktoré sú v pool area...
Nato idem robiť niečo, čo vzdialene pripomína housekeeping, inými slovami:
umývať kúpeľne na izbách (záchody, umývadlá a vane)
vysávať
umývať okná a všetky ostatné sklenené plochy (hint: zrkadlá)
postieľať postele
zotrieť prach z poličiek
Ak náhodou izby nerobím, tak zametám parkovisko, corridors (chodby v hoteli), breezeways (to sú zase prepojovacie chodby z jednej strany hotela na druhú), stairs, alebo around the motel property, čiže sidewalks, roads a podobne. Týmto zabijem dosť času.
Niekedy zase takto doobeda pracujem v práčovni, čo obnáša narvať bielizeň do práčky či sušičky a obsluhovať ich, následne skladať, vyložiť na vozík, rozvážať po poschodiach ako sestrička v nemocnici teplomery a zásobovať ňou mojich usilovne-záchody-drhnuvších a cez-zuby-nadávky-cediacich kolegov. To je asi tak všetko.
XLV
Ak z tohto celého vyplýva, že som z Ameriky sklamaný, tak ste na veľkom omyle. Možno sa mi tu pár vecí nepáči, ale Slováci sú cynickí sťažovatelia – vždy píšu iba o tom, čo sa im nepáči, lebo to, čo sa im páči, považujú za samozrejmé a boja sa, že keď o tom napíšu, budú vyzerať ako stereotypicky neúprimní, prehnane optimistickí a povrchní Američania (hint: tí Američania v skutočnosti nie sú takí). Celkovo je tu fajn a v súčasnosti som v Amerike spokojný, určite nie sklamaný. Ani nemám byť sklamaný z čoho, neprišiel som tu so žiadnymi očakávaniami.
Napríklad aj situácia v práci sa už mierne zlepšila. Máme viacej slobody a voľnosti, dokonca už nám aj tipsy na izbách nechávajú, len niekedy si ešte stále o nás myslia, že nám niektoré veci musia vysvetľovať ako blbečkom.